Jedno iné popoludnie v internáte

       Ono to vrelo už zopár dní. Čo to je za výmysel, lepšie ležať a nerobiť nič ... Dovrelo to, keď prišla pani Czaková o 15:15 hod. k internátu. Povelom : tí krajší, lepší z internátu ideme. Tak sme šli, až do zasadačky, kde si zasadali staršie ctiteľky, my s našou mladšou ctiteľkou a na čelo si sadol sám pán Anton Rakay, nami dovtedy nepoznaný. Najskôr nám porozprával niečo o sebe, o svojich začiatkoch a na konci kariéry lekára. Počas a aj po konci kariéry sa venoval písaniu kníh. Napísal osem kníh. Počas besedy nám porozprával menší obsah všetkých ôsmich kníh. Jeho knihy majú tragický nádych, neschopnosť lekárov pomôcť smrteľne chorým ľuďom. Pochádzajú z oblasti nevyliečiteľných ľudí, čiže ľudí chorých na rakovinu. Na záver sme dostali slovo my ostatní. Bolo niekoľko otázok, na ktoré autor presvedčivo odpovedal. Beseda sa skončila autogramiádou kníh, ktoré si Anton Rakay doniesol so sebou.

 Na záver sa mi žiada nie vtierať, ale napísať, bol to fajn výmysel !