.

Je ako vánok v lístí,
odkiaľ je, sám zisti.
Myslíš, že asi žije,
ale vtom realita bije.

Je ako mrkot očí,
chvíľu je tu, potom mlčí.
Je len plameň sviečky,
je len srsť z ovečky.

Tej ovečky už niet,
ostáva tu len pár viet.
Neplač lebo iste za krátko
príde na svet malé jahniatko.

Nebudeš už myslieť na inú,
ani na jeho ovčiu maminu.
Povieš si len ,, Ja chcem byť,
poberieš sa a budeš ďalej žiť.

Smrť nám berie milovaných,
nechce samých utrápených,
ľudí, čo ľúbení sú,
naše spomienky nám veľa nesú.

Spomienka je ako sen,
raz si lietaš v oblakoch,
inokedy bozkáš zem.
Vždy, však si pri vtákoch.

Duše mŕtvych plačú,
dojatím sa trasú.
Trpia s tou slzou na vieš na viečku,
na miesto spánku majú perličku.