|
|
<<<
Sledujem milostný tanec bielych
labutí.
Dojíma ma neha tých dvoch nemých tvárí.
Vraj, keď jeden z páru zomrie,
druhý už nikoho nehladá
a navždy pláva životom sám.
Po večeroch sa potom nad
jazerom tiahne žalostná labutia pieseň,
ako jeden volá druhého.Vo večernom súmraku
sa ľahký vánok pohráva
s lístkami osiky, čo sa oddávna
odráža na hladine.
Dotýkam sa miest, kde si ma hladil,
a ako smutná labuť hľadám
posledný kúsok tela,
ktorý si tam zanechal... |
|
|
|
|
